Imigračné služby

Ako si poradiť s nedostatkom pracovnej sily na Slovensku?

Vďaka zamestnávaniu cudzincov z tretích krajín, tzv. treťozemcov (osôb pochádzajúcich z krajín mimo členských štátov EÚ), majú spoločnosti viac príležitostí získať nové talenty a vyriešiť nedostatok potrebnej pracovnej sily na Slovensku. V prípade, ak ide o zamestnancov sesterských spoločností v tretích krajinách, môže to byť z pohľadu zamestnanca aj zaujímavý benefit a z pohľadu spoločností spôsob efektívneho využívania ľudských zdrojov v rámci skupiny. 

Na druhej strane zamestnanie treťozemca v SR je podmienené splnením mnohých podmienok.

Orientovať sa v týchto požiadavkách je náročné, pričom za nesplnenie podmienok hrozia zamestnávateľom vysoké sankcie až do výšky niekoľko stotisíc eur, strata možnosti čerpať štátne dotácie a mnohé ďalšie. Navyše na rozdiel od niektorých iných oblastí je zamestnávanie cudzincov predmetom častých kontrol inšpektorátov práce. 

Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny na Slovensku

Otázky, nad ktorými by sa mal zamyslieť slovenský zamestnávateľ pri zamestnávaní treťozemcov, vznikajú už v momente, keď takéto alternatívy len zvažuje.
Akú formu zamestnania vybrať? Možností je niekoľko: 

• lokálna pracovná zmluva (štandardné zamestnanie),
• vnútropodnikový presun, 
  
• národné vízum v záujme SR,
  
• modrá karta EÚ,
  
• získanie povolení len na krátkodobý výkon práce v SR a ďalšie. 
  

V závislosti od zvolenej alternatívy sa následne mení aj rozsah povinností spojených s príchodom do SR, začiatkom a trvaním výkonu práce v SR a následným návratom do domovskej krajiny.
Navyše každá alternatíva má aj ďalší rozmer, a to z hľadiska daní, odvodov či pracovného práva. 

Praktickým príkladom rizika posudzovania alternatív z pohľadu poradcu, ktorý sa zameria výlučne na imigračnú stránku, môže byť (nesprávna) voľba zamestnávania prostredníctvom vnútropodnikového presunu.
Vnútropodnikový presun sa môže uplatniť pri „vyslaní“ treťozemca do SR zo spoločnosti v skupine so sídlom mimo EÚ. Aj keď daná alternatíva má určite výhody z imigračného hľadiska, no ak sa neposúdia iné aspekty, môže dôjsť k situácii, že sa zaplatia odvody v oboch krajinách naraz, čo spôsobí výrazné predraženie výkonu práce v SR.
O týchto skutočnostiach sa zamestnávateľ často dozvie, až keď je splnený imigračný proces, a teda je neskoro zmeniť schému výkonu práce v SR. 

Nemenej dôležitý je aj praktický aspekt. Získanie povolení je podmienené vyzbieraním mnohých podporných dokumentov (napr. výpisov z registra trestov, ktoré zvyčajne musia byť navyše apostilované/superlegalizované), čo môže trvať aj mesiac.
Pri samotnom podaní prihlášky následne hrozí viacero nástrah, ktoré sa môžu zdať banálne, ale môžu zbrzdiť či v najhoršom prípade zastaviť celý proces, napr. získanie termínu, spôsob podania (v SR alebo v zahraničí) či náležitosti súvisiace s podpismi a dátumami získania podporných dokumentov potrebných pre prihlášku.